
V poslednom čase akosi strácam chuť čítať noviny a pozerať televíziu. Tak ako vyčíňa počasie /za ktorého skoky sme zodpovední my a nikto iný/, tak vyčíňajú naši politici. Od hlasovania ohľadne eurovalu to akosi z môjho "laického" pohľadu ide s nami dole vodou. Rovnako ako klesajú hladiny Domaše, či mojej milej Liptovskej Mary. pokračovanie článku

V prípade, že sa ocitnete v okolí Ružomberka, Vaše turistické plány naruší počasie, máte chuť sa na chvíľku zastaviť v čase, presnejšie vrátiť sa do dôb minulých a ste obdivovateľom našej histórie, nezabudnite navštíviť rázovitú dedinku s poetickým názvom Vlkolínec. Nachádza sa na severovýchodnom výbežku pohoria Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo v nadmorskej výške 718 m n.m. Okrem Sidorova dedinku obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty, ktorá spája Ružomberok s Banskou Bystricou. pokračovanie článku

Je niečo po pol šiestej a vonku 10 stupňov. Pripomínam, že je augustové ráno a sedím pred chatou na Zelenom plese. Slnečné lúče prebleskujú pomedzi štíty, vyzerá to na ďalší krásny letný deň.
Vidím na Paľovi, že zvažuje zmenu trasy, čomu sa vôbec, ale vôbec nebránim. Ale pri raňajkách si k nám sadá chatárka Kaja a pýta sa, kam máme namierené. Keď jej Paľo vraví, že pôvodne sme chceli na Baranie sedlo, ale po včerajšom zážitku so mnou zvažuje dáku inú alternatívu, Kaja sa zasmeje a vraví: „ale čo si Zuzi, to je ľahké, tam aj ja bežne chodím, dokonca v zime, nič ťažké tam naozaj nie je". Uverila som. Pri pohľade na jej dobrácku rozosmiatu tvár zmizli všetky moje strachy a obavy a pôvodná trasa sa stala našou métou. pokračovanie článku

Keďže sú tie Vianoce a konečne mám chvíľku času, postupne sa prinavrátim do čias nedávno minulých a porozprávam Vám niečo o svojich letných výletoch, na opis ktorých som doteraz nemala čas. pokračovanie článku

Tiež patríte medzi snílkov, ktorí majú predstavu Vianoc spojenú s modrou slnečnou oblohou, bielym snehom, drevenými domcami a plotmi so snehovými čiapkami? S prechádzkou po vŕzgajúcom snehu, ktorý sa blyští čerstvo napadanými vločkami a Vaša tvár je mrazom vyštípaná a líca sa Vám červenajú ako jabĺčka? pokračovanie článku

Keď predpoveď počasia udávala na nedeľu slnečné, jasné aj keď mrznúce počasie nebolo nám treba viac. Pri venčení Baka na pobreží Liptovskej Mary mi padol pohľad na jeden z troch najkrajších kopcov Slovenska. Jeho zasnežený vrchol priťahoval naše pohľady a tak som navrhla nedeľný výlet práve naň. Poznám Paľa, nie je treba dlhé presviedčanie, moje túry sú pre neho „prechádzky po horských lúkach" a každý strmší kopec je už vopred odsúhlasený. pokračovanie článku

Zobúdzam sa do rovnakého, ba ešte viac primrznutého rána ako včera. Stromy a polia sú inverzným snehom akoby pomaľované. Sem tam sa zo šedej oblohy vynára slnečný lúč, ktorý vzápätí mizne. Zdá sa, že o nejakú tú hodinku sa psota stratí a bude pekný slnečný deň. Nevidíme ale hory, čo nás trošku znepokojuje. Pre dnešok máme totiž vybratú „rýchlovku" - výstup na Sinú /1.560 m n.m./. Mojimi spoločníkmi sú rovnako ako včera - Paľo /človek/ a Bak /pes/. Opäť ide o trasu, o ktorej nemám ani páru. A veľmi sa na ňu teším. pokračovanie článku

Na úvod mám pre Vás malú súťažnú otázku - viete čo je inverzia? Tí, ktorí viete, nasledujúci odsek čítať nemusíte, tí ktorí tušíte alebo neviete, tu je stručná odpoveď. Vo všeobecnosti inverzia znamená obrat, resp. zvrat v rozložení napr. meteorologického prvku v priestore. Z bioklimatického hľadiska je veľmi dôležitá teplotná inverzia. Normálne teplota vzduchu so stúpajúcou výškou klesá, ale pri inverzii je to naopak. Teplota s výškou neklesá, ale stúpa od aktívneho povrchu /zemského/ do výšky hladiny inverzie, ktorá môže byť podľa mohutnosti inverzie v rôznych nadmorských výškach. pokračovanie článku

Naša prvá zastávka hneď po prílete do národného parku Masai Mara bola pri rieke, cez ktorú prechádzajú stáda pakoňov a zebier. Zvieratá putujú za vodou a musia čeliť nebezpečenstvu útokov zo všetkých strán. Z vody na ne striehnu krokodíli, zo súše levy, leopardy a ostatné dravce. pokračovanie článku

Mojou prvou knihou o Afrike bola už dávno čítaná Škvrnitá sfinga od Joy Adamson /určite Vám je známa jej kniha o levici Else/. Opisovala v nej svoju snahu o návrat gepardej samice Pippy, ktorú dostala do opatery vo veku 7 mesiacov, do voľnej prírody. A keďže kniha bola plná fotografií, tešila som sa na podobné stretnutia s týmito škvrnitými elegánmi. pokračovanie článku

Mojim hlavným africkým fotocieľom bolo nafotiť mačkovité šelmy - najmä levy, gepardy a leopardy. Kráľ zvierat bol z mojej trojky najčastejším objektom. V počítači mi leží množstvo fotiek, ktoré sú pre mňa spomienkovo zaujímavé, ale pre nezainteresovaného diváka už pomenej. pokračovanie článku

Slony sú pre mňa fascinujúce stvorenia. Pripomínajú mi svojim rodinným cítením naše ľudské spoločenstvo. Majú výbornú pamäť a podľa všetkého prežívajú pri strate niektorého člena svojho stáda podobné emócie ako my. pokračovanie článku

Ahojte, som opäť doma a snažím sa spamätať z afrického sveta a preorientovať sa do toho sveta nášho. Tentokrát nebudem písať cestopis, tentokrát budem pridávať fotopríbehy, ako ich píše príroda sama. Bolo mi dopriate vidieť zvieratá v ich prirodzenom prostredí a pri prirodzených reakciách - mimochodom na nerozoznanie od tých ľudských. pokračovanie článku

Zrána som sa potešila slnečnému počasiu, ale ako to už v poslednom čase býva víkendovým zvykom, o malú chvíľku sa obloha zocelila a zdá sa, že do konca dňa z tejto farby nepoľaví. Škoda, šla som fotiť levanduľu a mám tak akurát chuť na čiernobiele fotky. pokračovanie článku

Milujete obálky? Ja áno. V schránke, vo dverách, či na pracovnom stole – všade pre mňa znamenajú napätie a prekvapenie. Čo v nich nájdem? Kto mi píše? Čo nové sa dozviem? pokračovanie článku

Nie, nebojte sa, nejdem vás lákať na zvodné krivky spanilej devy menom Katarína, chcem Vám len predstaviť nádherné miesto neďaleko Trnavy, vhodné na rodinný výlet, či prechádzku s priateľmi. pokračovanie článku

Keď mi ešte na jeseň v mailovej schránke „pristála“ pošta s ponukou TK JAMP-u na túru s názvom „Pavlovské vrchy … a pivnice“, môj nos ihneď zacítil vôňu viníc, zrelého hrozna a hlavne dobrého moravského vína. A keďže s „Jampákmi“ je na každej akcii kopec srandy, neváhala som ani minútu a odoslala ihneď prihlášku. pokračovanie článku

Hrabem sa v archíve a nachádzam ešte kopec vecí, ktoré som chcela a z časového dôvodu nestihla dať na blog. Tu je jeden z tipov na výlet do Krkonôš. pokračovanie článku

Začalo sa to celkom nenápadne. V jedno zimné sobotné ráno som si z kvetinárstva priniesla domov Orchideu. Ako to však v zime býva zvykom, vonku bolo mrazivo a sychravo. Orchidea sa začala triasť a kýchať, až z nej opadli všetky všetulinky kvety. pokračovanie článku

Na záver celej série Vám ponúkam, ako inak - moje nepálske lásky - deťúrence. Keďže mám obdobie čiernobielej fotografie, ich fotky som prerobila na túto verziu a dúfam, že sa Vám budú ako rozlúčka s Nepálom /nebojte nie navždy, iba na nejaký čas/ páčiť. pokračovanie článku

Po príjemnom zdriemnutí, raňajkách a zbalení si vecí, stretávame sa všetci pred hotelom a nastupujeme do taxíka, ktorý nás vezie späť do Kathmandu. Máme pred sebou posledný deň. pokračovanie článku
Z úcty k horám a najmä k horolezcom typu Mallory, Hillary, Norgay, Messner, Hall, Fischer, Kukuczka, Bukrejev, Psotka a mnohím iním, chcem sa týmto verejne ospravedlniť za mylnú informáciu v článku pre HN o mojom treku pod Everest. Nedostala som ho na prečítanie pred tlačou, inak by sa nebolo stalo, že namiesto spojenia "ku streche sveta" bolo použité "na strechu sveta", čo mení celú podstatu výletu. Nikdy som horolezcom nebola a nebudem, som obyčajný treker. A tých, ktorí sa na strechu sveta vydávajú, obdivujem a prajem im veľa zdaru! Ešte raz - prepáčte!

Pri odlete z Lukly máme oveľa viac šťastia ako cestou sem. Sme hneď druhé lietadlo, ktoré ráno o 06.30h dostáva povolenie k odletu a odliepa svoj letecký čumák od zeme. Neskôr sa dozvedáme, že lety po nás boli z dôvodu vetra zrušené. Pol hodinu sa teda húpeme v náručí hôr, ktoré však pre opar nevidíme, z výšky teda sledujeme aspoň rôzne odtiene nepálskej hliny, až pristávame opäť v Kathmandu. pokračovanie článku
Po dni maródky mi pri večeri miestny hoteliér podáva telefón: "it is Ajaya, call for you". Prekvapene vstávam od stola, beriem slúchadlo a počujem Ajayu, ako mi vraví: "tomorrow we are back in Namche. See you in the hotel". To znamená, že svoj trek skrátili o celé dva dni. Namiesto v sobotu budú späť už vo štvrtok. Viem si predstaviť to šialené tempo a som zvedavá ako asi chalani budú vyzerať. Vo štvrtok poobede počujem klopkanie na dvere a tak vstávam, kašľavá a sopľavá, otváram dvere a hádžem sa Ajayovi do náručia. Keďže už medzi nami opadli žensko-mužské zábrany religiózneho charakteru, dostávam dokonca pusu na líce. Prekvapene sa na neho pozriem a vidím len šibalské žmurknutie mojim smerom. "Thanks, you did my work." pokračovanie článku

Nedeľné ráno ... spíme do 08.00. Chcem otvoriť oči, nejde to. Viečka mám ťažké, volám na Tomáša: "pozri sa prosím na mňa a povedz čo vidíš." A ako odpoveď počujem: "no nazdar!". Vyskakujem z postele a trielim na chodbu k zrkadlu. A tam na mňa hľadí monštrum. Nikdy som nevidela tak opuchnuté horné viečka, ako v to ráno. Pomyslela som si, že po návrate ma isto čaká plastika, lebo tá natiahnutá koža sa nemôže vrátiť do pôvodného stavu. Oplachujem si oči ľadovou himalájskou vodou a dúfam v zázrak. Ten sa však nekoná. Po návrate do izby sa na mňa Tomáš usmeje a priateľsky ma podporí: "to bude dobré, uvidíš". A v takejto družnej nálade sa prezliekame a ideme na raňajky. Po raňajkách mám pocit, že viečka čo to povolili a tu zrazu vidím akýsi hrb na dolnej strane oka. Celý opuch sa začal presúvať zhora nadol v súlade s naším horským zostupom. Začnem sa smiať a kašlem na svoj výzor. Nech si ma všetci užijú v prirodzenej kráse. pokračovanie článku

Cŕŕŕŕŕŕn. Počujem zvuk Tomášovho mobilu. "Zuzi, chcela si ísť fotiť východ slnka, je čas". Otváram oči a ... ach jaj, je tu posledné ráno, kedy som na ceste za svojim ospevovaným vrcholom. O malú chvíľku sa mu otočím chrbtom a budem schádzať späť do dolín a nížin. "Ako sa cítiš?" pýtam sa Tomáša. "Stále mám ten protivný tlak v očiach". Slzy sa mi tlačia do očí, znamená to, že od včera sa nič nemení a moje rozhodnutie zostáva v platnosti. Vyskakujem zo spacáka a taká neumytá, strapatá beriem foťák a poďho von. pokračovanie článku

"Príjemné dobré ráno". Tak znie moja veta okolo 06.30, hneď ako Tomáš oči rozliepa. "Ako Ti je?" "Zdá sa, že som v pohode". Och ako ľúbezne znejú tieto slová. "Myslíš, že môžeme skúsiť zájsť späť do Pengboche? Tam pre dnešok skončíme". "Myslím, že hej". pokračovanie článku

Máme za sebou ďalšiu poloprebdenú noc. S Tomášom už rozoznávame naše vzájomné dychové variácie, podľa nich sa uprostred noci rozprávame alebo nie. Našou najčastejšou otázkou sa stáva:"Spíš?" A rovnako častou odpoveďou je:"Nedá sa mi". O 06.00 h sa súkame so spacákov, prejdeme chodbou na opačný koniec hotela popáchať miestnu himalájsku hygienu, zbalíme si veci do ruksakov a schádzame do jedálne. Pri jedle, toastoch s maslom a asi najlepším medom môjho života, cítim v ňom akúsi škoricovú arómu, dohovárame s Ajayom plán - dnes nás čaká Tengboche a podľa aktuálneho kondičného stavu uvidíme, či ešte niečo viac. pokračovanie článku

Celú noc nespím. A ako nespím, tak sa prehadzujem. A ako sa prehadzujem, tak sa zadýchavam. Vyzerá to, akoby som bežala šprint na 100 m. Po 4 hodinách polobdenia mi konečne začína byť teplo. Hlavne na nohy, ktoré sa napriek 2 hrubým ponožkám, spacáku a prikrývke stále dožadujú ďalšej vrstvy. Sem tam sa preberám na lapanie po dychu. Pripadám si vtedy ako vianočný kapor, ktorého práve vylovili z rybníka a čakajúc na svoj ortieľ, otvára papuľu a žiabre, snažiac sa prispôsobiť novým, pre neho neprirodzeným podmienkam. pokračovanie článku

Prvá noc v horách je za nami. Budíme sa skrehnutí, okná sú primrznuté zvnútra. Ani jednému z nás /zdieľam totiž s Tomášom spoločnú izbu, za čo mu patrí vďaka, že to zvládol/ sa nechce vyliezť zo spacáku. Ďalšiu noc potrebujem prídavok - prikrývku. Spacák do -10 stupňov mi nestačí. Napriek tomu, že mám na sebe 4 vrstvy tričiek a mikín. pokračovanie článku

Ako sa vraví - do tretice všetko dobré. Trojka je v mojom živote mimoriadne dôležité číslo a tak sa spolieham, že dnes s ňou zaženieme všetku smolu a konečne vstúpime na územie Yettiho. pokračovanie článku

Opäť sa zobúdzame do teplého kathmandskeho rána, opäť si vymieňame informácie ohľadne nočných psích štekotov. A opäť sadáme do taxíka a vezieme sa na letisko, tentokrát presvedčení o tom, že o chvíľku sedíme v lietadle. Prebieha starý známy letiskový rituál, Marcelov svišť tentokrát nepúta žiadnu pozornosť. Raňajkujeme to isté, čo včera a s radosťou sledujeme prvé slnečné lúče veštiace radostnú odletovú atmosféru. pokračovanie článku
"Jediný spôsob ako obstáť v skúške, je skúšku podstúpiť. Inak to nejde." Náčelník Majestátna Čierna Labuť (z knihy Marlo Morgan Posolstvo od protinožcov)
zuzana.minarovicovalive.com
Týmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.